Je možné, aby živí hovorili s mŕtvymi? Aké je duchovné pozadie nadprirodzených okultných javov?

Biblia nabáda, aby sme skúmali duchovné prúdy, či sú z Boha.

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej prednáške: „Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič…“ (Kaz 9,5) Prvý kontakt so zosnulými Biblia pripúšťa až po vzkriesení. Žiadne možnosti komunikácie s mŕtvymi do tej doby neprichádza do úvahy. rad veľmi povzbudivých zasľúbení. Napriek tomu sa ani jedno z nich netýka špiritistických možností: „Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6,40; viz také Jan 14,1–3;1. Tes 4,13–17)

Naopak, Biblia varuje, aby sme sa neobracali k duchom zosnulých a nevyhľadávali veštice a nepoškvrňovali sa nimi, pretože si to Boh nepraje. (3. Moj 19,31) „Nech nie je medzi vami… veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych. Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný…“ (5. Moj 18,10–12) Izraelský kráľ Saul zomrel pre svoju spreneveru voči Bohu, nedbal na jeho slovo, dokonca „sa domáhal rady u ducha zosnulého“ (1. Par 10,13)

Biblia odhaľuje satanovu stratégiu už od samotného začiatku v raji. „Nie, určite nezomriete!“ (Gen 3,4) povedal prvým ľuďom. Súčasné populárne duchovné smery a praktiky sú pokračovaním jeho klamstva. Už ste sa niekedy čudovali, ako môže niekto zo záhrobia hovoriť podobným hlasom ako človek, ktorého okolie poznalo za živa? Biblia hovorí, že je to možné vďaka satanovým „prevlekom“ (a jeho anjelom – démonom) „Sú to totiž falošní apoštoli, ľstiví pracovníci, ktorí sa tvária ako Kristovi apoštoli. A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla.“ (2. Kor 11,13-14) Rovnaké varovanie čítame vo výroku samotného Krista: „Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a divy, aby zviedli — ak je to možné — aj vyvolených.“ (Mat 24,24)

A čo viera v reinkarnáciu? Táto východná filozofia učí, že utrpenie v tomto živote je dôsledok tzv. karmy (stavu morálneho konta človeka), ktoré sa nazbieralo z „predchádzajúcich životov“, a ktoré prináša svoju odplatu Táto filozofia jednak vôbec nerieši problém zla – jeho prvotnú príčinu, lebo hriech/zlo vníma ako niečo, čo je principiálne odčiniteľné ďalšími skutkami toho istého človeka a jednak vôbec neriešia otázku počiatku/zdroja života na Zemi, pretože neuznáva existenciu večného Stvoriteľa. Riešiť niečie utrpenie by v podstate znamenalo búriť sa proti Budhovmu poňatiu spravodlivosti.

Špiritizmus, okultizmus a s tým spojené javy ako mágia, astrológia, prútkarenie, zariekavanie, povera, veštenie, vykladanie kariet, čítanie z ruky – jasnovidectvo… podobne ako viera v reinkarnáciu ponúkaná východnými náboženstvami, sú najväčšími modernými náboženskými zvodmi. Ježišovo učenie je jasné v tom, že v štádiu smrti sme neaktívni, bez komunikácie a akéhokoľvek spojenia so živými. Všetko ostatné je podvod a lož.